Podľa množstva nákupných vozíkov som odhadla, že situácia je priaznivá, „elementálové“ sú mi naklonení a tak som smelo vkročila na bojisko. Zobrala som pečivo, chlieb a nejaké jogurty. Keďže mi to šlo celkom hladko (trénujem dvojfázovo) rozhodla som sa, že do programu zaradím aj pult s mäsovými výrobkami.
Predo mnou stáli dve tety, za pultom staršia predavačka. V duchu som si opakovala kedykoľvek môžem ísť preč, zoberiem sa a idem. Pani za pultom krájala salámu a mala som pocit, že to naschvál naťahuje, aby zistila, koľko vydržím. Už na pohľad nemala najlepšiu náladu a keď sa pri nej pristavila kolegyňa s nejakým lajstrom, posťažovala sa jej.
„ To čo je tu neska tolko ludzý, šak je pondzely.“
„Myslela som, že si trocha oddýchneme a kukaj, čo tu je“.
„Zajtra je volno, chleba sa mýná.“
„Já volno nemám.“
Na jej pokyn som sa aj ja rozhliadla po predajni a začala som rátať. Aj to mi radila doktorka, odviesť pozornosť od problému. Ten už mi začal stúpať po chrbtici a pomaly mi vlhli vlasy na krku. Nohy som si necítila a srdce mi išlo zlomiť hrudnú kosť.
Z mojej pozície som videla:
- jednu ufrfľanú predavačku, čo krájala salám
- jednu neufrfľanú s lajstrom
- jedna niečo urovnávala v mraziacom boxe
- jedna stála pri nej a očividne jej bola zima
- jedna sedela v pokladni a ako som neskôr zistila, čítala NČ
Kupujúcich, aj so mnou, pokiaľ som videla medzi regály, bolo sedem.
Tá ukrivdená sa vypytovala tej s lajstrom, koľko jej napísala odrobených hodín a nevedeli sa dohodnúť. Dozvedela som sa aj o nejakej vŕtačke, ktorá nefungovala a že jej starého bolia „platničky“.
Tá s lajstrom sľúbila, že keď dorobí svoje, príde jej pomôcť. Pani čo stála predo mnou odišla a pani čo chcela salámu sa opierala o vozík. Bolo na nej vidno, že jej nie je najlepšie a preto som si hovorila, že to musím dokázať aj ja.
Ufrfľaná predavačka bola nespokojná s minulou – minutou výplatou aj so zapísanými hodinami. V zápale boja o každú minútu, krájala a krájala a vôbec si nevšímala zákazníčku, ktorá sa jej snežila naznačiť, že to už bude asi stačiť. Chcela 15 dkg. Keď sa predavačka konečne pozrela na váhu, opýtala sa.
„A kolko ste to scely?“
„15 deko“
Na váhe bolo skoro 40 dkg.
„A čo jáá ščúl s tým“, rozhodila rukami na ktorých mala podľa predpisu mikroténové rukavice.
Staršia pani nevedela na jej otázku odpovedať.
„Vy neberete salám?“ obrátila sa na mňa.
„ Beriem, ale nie tento.“
Pani si zobrala svojich 15 dkg a tlačila vozík k pokladni.
Ja som si po niekoľký krát pretrela okuliare, pri návaloch sa mi rosia - a ukázala som prstom.
„Z tohto si prosím 30 deko.“
„Naozaj nescete z tehoto, to je skoro ten istý?“
Stláčala som rúčku vozíka a jednou nohou som si stúpala na druhú, aby som sa uistila, že ich mám.
„Prosím vás, dajte mi 30 deko tohto a nekrájajte mi to, zoberiem si to v celku.“
„Ale prečo ? Já vám to ráda nakrájam, od teho som tu“.
„Ste milá, ale ja to chcem naozaj v celku, nakrájam si to doma“
Prestala sa hrať na ochotnú a nožom ukázala na salámu.
„Asi tolko?!.“
Bolo mi jedno koľko ukazuje, prikývla som a chcela som jej povedať, nech mi to ani nebalí, ale to by bolo na dlhú debatu. Keď bola saláma v košíku a mierila som k pokladni pri ktorej nikto nestál (a to fungovala len jedna), tep začal pomaly klesať a srdce mi poskočilo, teraz od radosti. Bola som spokojná sama zo sebou (až kým som si doma nepozrela tú salámu, ale to je druhá vec) a tešila som sa, že si môžem zapísať ďalšie veľké, významné +.
PS
Milá pani predavačka, prepáčte, ale prídem aj zajtra, naozaj mi to lekárka odporúčala. Mohla by som sa jej ešte opýtať, či musím aj nakupovať, alebo stačí prechádzať s vozíkom po predajni. Tým pádom by som vás nemusela zdržiavať a vy by ste mali o jedného otravného zákazníka menej.
PS 2
Verím, že nabudúce sa mi podarí kúpiť ešte syr a vyberiem si aj nejaký čaj. Všimla som si, že majú veľký výber a dobrý, zelený, to je moje.
PS 3
Dnes sa zase sťažovala tá s lajstrom. V predajni bolo 11 ľudí, fungovali dve pokladne a predavačky špekulovali nad tým, odkiaľ tí ľudia berú toľko „penez“. Hovorili dosť hlasno, možno čakali, že im niekto odpovie. Keď prídem nabudúce, spýtam sa jej, či to už vie, tiež ma to zaujíma.
