Bojíš sa zobrať tabletku, lebo si si nepredvídavo prečítal indikácie a kontraindikácie. Čo máš robiť vtedy, keď sa bojíš byť sám a zároveň nikoho pri sebe neznesieš. Myslíš si, že ti nikto nerozumie, ale hanbíš sa o tom niekomu hovoriť. Máš pocit, že otravuješ svojimi malichernými problémami a zároveň to pokladáš za svoju tragédiu.
Keď ťa desí ticho, ale aj každý zvuk, keď ťa oblieva horúčava a klepe zimnica, zdvíha sa ti žalúdok a zároveň sa ti chce strašne spať. Keď by si najradšej vyvrátil všetko, čo máš v žalúdku, ale zároveň sa toho štrašne bojíš.
Keď tep ide nad sto a v ušiach ti píska, klepú sa ti kolená a nemôžeš ležať a chodiť už nevládzeš. Bojíš sa vyjsť z domu a zároveň chceš byť niekde inde.
Keď sú práve vtedy všetci zaneprázdnení, alebo majú svoje ťažkosti. Alebo je polnoc a už všetci spia. V TV idú samé hovädiny a ruky sa ti klepú tak, že nevládzeš zasunúť CD.
Vtedy nezostáva iné, len sa obrátiť na blog a dúfať, že sa za to ráno nebudem hanbiť, aj keď viem, že budem.
Strach je silnejší.
